Dnešný globalizovaný a čoraz častejšie dostupnejší svet ponúka mnohé možnosti toho, ako
môžeme prísť o našu identitu. Z výkladov obchodných domov sa ozývajú tiché hlasy figurín
dohliadajúcich na to, aby sme nepodľahli čaru vlastnej osobnosti, z médií a sociálnych sietí
sa dozvedáme, že môžeme byť v podstate kýmkoľvek bez ohľadu na to, či naša „vysnívaná“
identita stiera hranice medzi pravdou a pretvárkou, klamstvom, javom. Ako si teda zachovať
„pravú“ tvár vo svete, v ktorom je možné všetko?

Ja osobne odpovedám na uvedenú otázku triviálne: identitu si zachovám tým, že budem sama
sebou. To sa ale ľahšie hovorí a píše , ako robí, však? Áno, byť sama sebou je niekedy
náročným procesom aj pre mňa, ale vždy keď mám pochybnosti o tom, či sú moje
svetonázory a moje vnímanie sveta správne, ak svetonázory môjho okolia sú opozitné, vždy
si spomeniem na jedného dánskeho autora S. Kierkegaarda. Jeho životnú filozofiu som si
osvojila a zhrnula do troch veľmi jednoduchých bodov. Prvým bodom je objaviť svoju
osobnosť, subjektivitu, to, kým a čím sme. To znamená, nebáť sa „skúmať“ svoje pocity, idei
a myšlienky, pretože bez nich by sme neboli ani „My“. Druhým bodom je nechať prejaviť
svoju autenticitu, to, čím sme výnimoční, originálni a unikátni. Posledným a možno
najdôležitejším bodom je nikdy sa nestať davovým, masovým človekom, ktorý konzumuje
všetko to, čo mu spoločnosť a jeho možnosti ponúkajú, naservírujú. Tieto princípy sa stali
akýmisi kompasmi pre mňa a moje smerovanie, na základe ktorých som pochopila, že
nemôžem byť kýmkoľvek, ale vždy iba sama sebou. Začala som si viacej všímať veci
a nezostávať iba na povrchu, ale prenikať do ich podstaty. Pochopila som, že to, že moje
názory sú iné ešte neznamená, že sa mýlim. Pochopila som, že ak neoslavujem Haloween, ale
Sviatok všetkých svätých, neznamená to, že som konzervatívna, ale , že si uvedomujem
tradície a hodnoty, na ktorých je vybudovaná moja kultúrna identita. Pochopila som tiež to,
že nemôžem ustrnúť v pohodlnej neutralite hlásajúcej, že nejestvuje jeden správny smer.
Pochopila som význam a dôležitosť vlastného názoru, ktorý kričí , keď ostatný mlčia.
Pochopila som, že identita nie je konzumom všetkého dostupného, od materiálneho až po
duchovné-pseudoduchovné, Identita to je zachovanie si vlastnej tváre, hodnôt, nech nás druhí
akokoľvek presviedčajú o ich nesprávnosti. Veď čo je zlé na tom, byť niekým, keď sa celý
svet stal univerzálnym nikým, všetkým? Ja nie som neutrálna, mám svoje presvedčenia
a predstavy, ktoré aj keď nie sú "in" nevzdám sa ich iba preto, že je tu tá možnosť. Identita to
je pre mňa jednoducho byť sama sebou a zostať svoja. To je všetko.

Ak by ste sa chceli dozvedieť viac o téme identity a jej súčasných „nástrah“, nenechajte si
ujsť už tento štvrtok (27.6) jedinečnú diskusiu s bratom Filipom Čiernym, ktorý k nám do OZ
SAMARIA príde porozprávať o problémoch moderného človeka a jeho identite. Začíname
o 17:30. Teším sa na vás!