Sme egoistami, keď myslíme na seba?

 

Minulý článok bol venovaný Marte, ktorá , ako  hovorí biblický príbeh, myslela viac na druhých ako na seba. Tento krát som sa ale rozhodla nielen Martin príbeh zobrať z celkom inej perspektívy a položiť si otázku, prečo by sme mali byť egoistami, ak na chvíľku prestaneme myslieť na druhých a začneme myslieť na seba? 

Možno sa aj vám  často stáva, že vám niekto povie , ty si taký egoista/ka, a vy  sa cítite  previnilo iba preto, že ste v istých momentoch života  uprednostnili seba namiesto druhého. Mne sa to stáva často a musím sa úprimne  priznať, že sa vôbec necítim ako egoista, sebec. Samozrejme, potom u mňa nastupuje ta druhá defenzívnejšia fáza, kedy mojich priateľov vcelku provokatívne vyzývam k diskusii, aby mi vysvetlili, čo presne si pod pojmom egoista predstavujú. To, že človek myslí na seba nutne neznamená, že je egoistom. Byť vnímavý voči sebe a dopriať si dobrá a pôžitky, ktoré sú nám darované nie je egoizmom, ale zdravým uvedomením. Pochopiteľne, myslieť na druhých je veľmi šľachetným a úctyhodným  gestom, ale netreba zabúdať ani na seba. Čo je zlé na tom, ak namiesto návštevy kina s priateľmi zvolíme osamotenú návštevu v umeleckej galérii? Čo je zlé na tom, ak na chvíľku vypneme od každodenných povinností a doprajeme si chvíľku pre seba? Sme preto egoistami? Podľa mňa, nie. Byť egoistom znamená chcieť stále viac, túžiť po tom, vlastniť viac, pričom, čím viac vlastníme, tým menej sme. Byť egoistom znamená nemyslieť na problémy druhých, nepomôcť druhým, a to aj vtedy, ak na to máme schopnosti a  prostriedky. Ale myslieť na seba a popritom myslieť na druhých egoizmom nie je. Myslieť na seba je našou povinnosťou, ktorú máme voči nášmu životu. Je záväzkom, že nikdy neprestaneme vnímať zodpovednosť nie voči druhým, ale predovšetkým voči nám samým, pretože , ak nepochopíme zodpovednosť, ktorú máme za seba, nemôžeme pochopiť ani zodpovednosť, ktorú máme za druhých. Náš život je výzvou, ktorú nemôžeme prepočuť dokonca ani tým, že sa ho dobrovoľne vzdáme v prospech iných. Myslieť na seba je základom toho, aby sme mohli začať myslieť na druhých. Len si treba uvedomiť rozdiel medzi zdravým prístupom k nám samým a egoizmom. V súčasnosti ma čoraz častejšie prekvapuje, že na jednej strane sa z televízora a internetu ozýva potreba solidarity, súcitu a humánnosti, no na druhej strane sa zväčšuje agresivita a ľudská ľahostajnosť. Prečo?  Ja si myslím že preto, že sme zabudli zdravo pristupovať k sebe a k druhým. Zabudli sme totiž na to, kým v skutočnosti sme, len preto, aby sme sa stali tými, akými by sme mali byť. 

Myslieť na seba neznamená, že sme sa stali zlými, ale že sme sa stali samými sebou. Preto, ak vám niekto nabudúce povie, že ste sa stali egoistami preto, že myslíte aj na seba, odpovedzte mu, nech sa ním stane aj on